Priznám sa však, že pocity radosti a očakávania boli rušené mojimi čoraz väčšími obavami. Stále som si totiž kládol nové a nové otázky: nebudeme musieť na to, aby sme sa dostali k soche, dlho čakať? Bude dostatok času na to, aby sme sa v pokoji pri nej odfotili? Nedá ju Sulík dovtedy preč? Je pravdivá informácia, že by mala ísť do budapeštianskeho depozitu ako ústretové gesto súčasnej vlády voči nášmu južnému susedovi? Prečo sa – podľa vzoru ochranárov v Tichej a Kôprovej doline - neprikujú reťazami o ňu jej ,,otcovia“ Gašparovič s Ficom a Paškom? Vlastnými telami (symbolizujúcimi jednotu zviazaných, či skôr prikovaných ,,prútov“) by tak verejne dňom a nocou, bičovaní vetrom a dažďom, bránili likvidácii tejto atrakcie, ktorá sa pre všetkých zvedavcov, recesistov či cestovné kancelárie stáva pomaly, ale iste, toľko želaným pútnickým miestom...
Uvedomuje si niekto, že po tom, ako naše hlavné mesto prišlo o také umelecké skvosty, akými bolo napr. súsošie na bývalom Gottwaldovom námestí, sochu milicionára na ,,Račku“, či niekoľko viac-menej vydarených bronzových podôb Lenina a pod...., prichádza o ďalší symbol magického socialistického realizmu? Kam majú chodiť rodiny s deťmi, študenti a priaznivci umenia, kotlebovci, antikotlebovci, matičiari, fanclub majstra Kulicha či tých pár zblúdených zahraničných turistov z neďalekej Viedne? Do Auparku, Eurovey či Avionu? Na McDonald do centra? Do írskych, kubánskych a škótskych pubov v meste? Prečo ničíme niečo, čo je už vytvorené, typicky našské, čo má príbeh a zároveň nás dokonale vystihuje?
Veru, takéto a podobné otázky sa mi hnali mysľou dovtedy, kým som si nepoložil otázku najzákladnejšiu: Na čo sa budú chodiť pozerať na Hrad turisti, keď pred ním ostane len prázdny podstavec?
A vtedy mi to došlo! Bratislava o svoju atrakciu prísť nemusí, aj keď spred Hradu Svätopluka odstránia! Postačí len vymeniť pár písmen na podstavci za nové a pôvodný chybný nápis za jemne aktualizovaný citát Jozefa Cígera Hronského: ,,Trp - VOLIČ. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný VOLIČ - DAŇOVÝ POPLATNÍK.“
Verte mi, že nielen záujem našincov, ale aj zahraničných turistov o záber, ako stoja na takomto podstavci – v pozadí so siluetou zrekonštruovaného Hradu - bude enormne veľký...
