Hrôzostrašný sen a realita

Autor: Peter Škorňa | 11.2.2011 o 14:04 | (upravené 11.2.2011 o 14:11) Karma článku: 7,65 | Prečítané:  1512x

Priznám sa vám, že mávam sny. Väčšinou sú farebné a o tom, ako sa mi podarilo schudnúť. Alebo o tom, ako som sa len tak - úplnou náhodou stretol s nejakou krásnou herečkou, či modelkou.... Klamal by som však, keby som sa nepriznal, že mávam aj iné sny. Tie menej veselé. Napríklad sa mi vždy - v presne určenom čase - sníva o hypotekárnych splátkach, či daňových odvodoch. To však, čo sa mi prisnilo nedávno, prekonalo akékoľvek moje doterajšie nočné mory!

Celý sen sa začal v jedno februárové poobedie v Luxemburskom veľkovojvodstve, v jeho hlavnom mestečku Luxemburg, ktoré s počtom obyvateľov 76 000 pripomína Zvolen, či Banskú Bystricu. Boli asi tri hodiny poobede. Doobedňajšie zubaté slnko zatienila pomaly sa plazivá hmla, ktorá vytvorila nad celým mestečkom akýsi melancholický ochranný dáždnik.

Tri hodiny, päť minút. Z pekárne na okraji mesta vyšiel Paul, ktorý od skorého rána stojac na nohách pripravoval cesto na chutné croissanty a iné voňajúce pekárenské výrobky. Podišiel k neďaleko stojacemu bicyklu, odomkol jeho bezpečnostný zámok,  posadil sa naň, cez plece si prehodil tašku s pár čerstvými bagetami pre kamarátov a pomalým šliapaním nôh do pedálov si to namieril na asi šesť kilometrov vzdialený futbalový štadión.

Tri hodiny dvanásť minút. Z banky, sídliacej na maličkom námestí vyšiel, či skôr vybehol iný muž - bankový úradník Luc. Do mobilu priloženému k uchu rázne vysvetľoval manželke že nezabudne ani na nákup potravín. Prešiel pár krokov cez ulicu, sadol do svojho malého Fiatu Punto a rýchlo vyštartoval pre malú dcérku do škôlky, pretože do hodiny musí byť na futbalovom štadióne...

Jean - Baptiste, rezbár a príležitostný údržbár v škole Svätej Matildy ma síce jemný opuch členka, avšak v tento deň zatne zuby o čosi viac - ako inokedy. Bolesť, vystreľujúca cez nervy z členka do celého tela dá o sebe vedieť najmä vo chvíli, keď si obúva topánku. Nakoniec, keď sa mu to podarí, oblečie si na seba bundu, na čelo si posunie svoju odratú šiltovku, ktorá mu slúži zároveň ako talizman a peši sa vyberie zo svojho podkrovného bytu na šiestom poschodí dole, kde ho už čaká jeho kamarát z detstva - široko - ďaleko vychýrený mäsiar Hans, z ktorého napriek tomu, že sa len pred chvíľou po náročnej práci vysprchoval, ešte cítiť  vôňu mäsa...

Jedna hodina poobede. Stred Luxemburgu - päťhviezdičkový hotel. Po kaloricky vyváženom reprezentačnom obede odpovedá v hotelovom Lobby bare  na otázky slovenských investigatívnych športových novinárov vysmiaty a sebavedomý tréner, ktorý nezabúda zdôrazniť, že amatérskych futbalistov si v krajine futbalového trpaslíka vybrali zámerne, aby chlapci dostali chuť na súperov ťažších. Ako poznamenal:  ...Chceme hrať od začiatku aktívne, je našou povinnosťou vyhrať tento zápas... Zároveň zdôrazní, že jeho chlapci sú profesionáli a k zápasu s amatérskym výberom, ktorý je v rebríčku FIFA o viac ako 100 miest nižšie, budú pristupovať s rešpektom a úplne vážne aj preto, lebo reprezentujú krajinu, v ktorej síce mnohí neplatia dane, ale na ktorú sú hrdí.

Jeho profesionálni hráči, milionári z talianskej, anglickej, nemeckej, izraelskej, škótskej, či tureckej ligy, pripomínajúci sčasti manekýnov, a sčasti - vďaka vyholeným hlavám a tetovaniu skôr utečencov z káhirskej väznice  - na jeho slová nemo súhlasne prikyvujú. Nakoľko sa blíži čas predzápasového relaxu v hotelovom Spa a wellnes centre, pred média sa postaví jeden z hráčov, vyberie z vrecka papier a pomalým tempom prečíta: ,,Každého hráča poteší reprezentačná pozvánka. Nás tiež. Samozrejme, že povinnosť nám velí zvíťaziť a dobre sa naladiť pred kvalifikačnými duelmi. Budeme radi, keď s Luxemburskom odohráme dobrý zápas a nový rok rozbehneme kvalitnou hrou.  Rozhodne chceme vyhrať a predviesť aj peknú hru. Chceme, aby boli všetci spokojní. Dokonca aj stávkové kancelárie."

Deasť hodín, noc.

Jean - Baptiste, rezbár a príležitostný údržbár v škole Svätej Matildy, bankový úradník Luc, mäsiar Hans sedia spotení v šatni a pomaly jedia bagety, ktoré im priniesol pred zápasom ich spoluhráč Paul. Sú síce vyčerpaní na smrť, na srdci ich však hreje dobrý pocit. Aj v nepriaznivom zahmlenom počasí dokázali ako amatéri poraziť účastníka posledných majstrovstiev sveta. Profesionálov. Paul si síce v duchu pomyslí na to, že keby bolo podľa neho, na druhý deň po zápase by zakázal v celom meste jesť pečivo, ale nakoniec si uvedomí, že ráno do práce predsa len pôjde. Raz darmo - to, čo ho živí, je jeho poctivá práca. Futbal je preňho len zábava, niečo, čo robí so cťou, srdcom a s radosťou. A aj preto je a vždy bude len amatér....

 ●

Toľko môj hrôzostrašný sen v jednu februárovú noc.

Žiaľ, po ňom nastala ešte hrôzostrašnejšia realita.

Zo správ agentúry SITA som sa dozvedel, že Slovensko s Luxemburskom prehralo 1:2, pričom slovenský futbalový reprezentačný tréner Vladimír Weiss st. vidí príčiny prehry v tom, že: ,, ...Slovensko je však silné vtedy, keď je kompletné a všetci hráči sú zdraví. Keď je polovica z nich maródov a mimo formy a káder nie je kompletný, je to veľmi ťažké. Stalo sa, teraz už s tým nič nenarobíme... Na tomto teréne sa nám ťažko presadzovalo, ale to nie je výhovorka na náš výkon. Sú aj také zápasy... Ani jeden gól, ktorý sme dostali, som nevidel. Ťažko sa mi preto hodnotia chyby... (Počas celého stretnutia sa nad trávnikom vznášal hustý hmlový opar, ktorý kazil výhľad slovenským profesionálom a aj trénerovi Vladimírovi Weissovi - pozn. autora).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?